Klub anonymných strachoprdov

Autor: Mirka Vávrová | 2.4.2013 o 19:27 | (upravené 2.4.2013 o 19:33) Karma článku: 7,32 | Prečítané:  536x

  O ľudí, ktorí sa boja, nemá dnes nikto záujem (ak vôbec niekedy niekto mal). Ideálom doby je odvážny mladý muž, či mladá deva, ktorí svojou tvrdou prácou, talentom a vysokou mierou dennodennej asimilácie na nové podmienky, prispievajú k tvorbe úspešnej a dynamickej spoločnosti. Môžete ma aj zabiť, ale ja sa ideálom nikdy nestanem. Bojím sa.  

Rozhodla som sa dnes odhaliť svoju totožnosť a zmeniť svoj spoločenský status anonymná strachoprdka (o ktorom aj tak nikto nevedel) na oficiálna. Verím, že tým dodám nádej všetkým, ktorí sa doma v kúte izby strachujú. To je jedno, o čo. Strach je mŕtvolná emócia. Zabíja. Predovšetkým sny. No a potom všetko ostatné.

Aj tak si však myslím, že na strachu je najhoršie to, že naň ľudia reagujú takto:

„Ale no, nepreháňaj..."

„To predsa nesmieš takto brať..."

„Čo zase riešiť?!"

„Ako ti to mohlo napadnúť?"

Proste sa im všetkým zdá, že strach je niečo, čo máte pod kontrolou. Hneď v tesnom závese sa tlačí ďalšie presvedčenie - strach by ste nemali cítiť za žiadnych okolností. Fuj to! Preč s tým! Ideálne hneď a zaraz. Málokto skúma, prečo sa vlastne bojíte. Čo je za tým...

Nie, strach nie je mňamka, po ktorej by sa zaprášilo, ak by bola v ponuke obedového menu. Aj ja by som si radšej vybrala odvahu, nadhľad alebo aspoň „mámnasaláme". Holt, nie každému sa ujde. Možno to poznáte - prídete na obed a menu A („Presne na toto mám chuť!") je už zjedené, menu B („Ak nebude áčko, aj toto postačí!") je tiež fuč a vám zostalo menu C („Len ak by bola vojna a ja mám umrieť od hladu!"). A tak si dáte céčko. Lebo lepší vrabec v hrsti...

Iste, so strachom sa dá urobiť kadečo. Dá sa prekonať, ale aj naučiť. Viete ho vedome poslať preč, ale on sa, beťár jeden prešibaný, dokáže znovu a znovu vrátiť. A rád. Lebo strach je ako bradavica. Keď raz máte v tele vírus...

Dospela som k názoru, že ak sa bojíte, treba to prijať ako fakt. Sami viete, milí strachoprdkovia a strachoprdky, že rady druhých na naše obavy neplatia. Strach si veselo žúruje ďalej, pretože - dôležitá skutočnosť - rácio je na dovolenke (Tu ma napadá, ako to, že priemerný občan má len 20 dní dovolenky za rok a mozog - v niektorých prípadoch - si ju čerpá non stop? Ale to je už iná úvaha...).

Včera, bolo asi trištvrte na jedenásť, som s tým svojim strachom prestala bojovať. Zakopala som vojnovú sekeru a usmiala som sa nad paranojami, ktoré mi práve liezli von z hlavy. No a strach - zmizol. Lebo keď sa nebojím, jeho to nebaví.

KAS (Klub anonymných strachoprdov) funguje síce už nejaký ten rôčik, ale ak ste o ňom doteraz nepočuli, je to úplne v poriadku. Totiž, až doteraz som mala strach zverejniť jeho existenciu a prijať ďalších členov (okrem mňa). Nuž ale, ak by ste sa chceli pridať, viete, kde ma nájdete...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Môže sa ľahko stať, že českú vládu povedie Slovák

Dôvody, pre ktoré by väčšina Čechov mala závidieť Slovákom ich politiku. Preferencie potvrdzujú, že tretina ľudí si ešte nevybrala.

ŠPORT

Milióny na jeho plat? Prieskumy ukázali, že Sagan sa oplatí

Tím Bora-Hansgrohe zhodnotila prvú sezónu v najvyššej lige, očakával viac.


Už ste čítali?