50 centov

Autor: Mirka Vávrová | 10.3.2013 o 16:28 | (upravené 10.3.2013 o 16:59) Karma článku: 18,95 | Prečítané:  1380x

Stála som v lekárni pri pokladni a ledva som dýchala. Plný nos, ktorý pošteklilo svetlo z neónových lámp, sa práve pripravoval na kýchnutie. Prvé...druhé...tretie hapčí! Cez slzy v očiach som uvidela magistru, ako sa vracia s mojimi kvapkami. Hurá, som zachránená!

Jej hlas znel ako z akvária. Oznámila mi, koľko ma bude stáť voľné nadýchnutie a ja som vytiahla peňaženku. Hm, taká drobnosť - nemala som v nej dosť peňazí. Platobné karty na nule a výplata o týždeň.

Neviem ako vy, ale ja sa najviac ľutujem, keď som chorá. Spomienka na liečenie v mamkinej réžii ma vždy dostane. Moja súčasná realita neobsahuje starostlivú osôbku, ktorá by mi na plný úväzok varila čajíky, polievočky, vstávala ku mne v noci, natriasala perinku a prehadzovala platňu, keď dohrá jedna strana. Hold, som už stará koza, čo si musí sama vybaviť péenku, zadovážiť si dostatok potravy, liekov a vreckoviek a potom zaliezť do postele vo svojej prenajatej izbe a... vyliečiť sa. Aj keď niekedy, keď sebaľútosť vrcholí, sa hecujem v predstave, ako v tej prenajatej izbe umieram, všetkými opustená... No, berte ma z rezervou :-).

Každopádne, v tej chvíli, keď som si v lekárni pri pokladni uvedomila, že nemám dosť peňazí na to, aby som si kúpila najväčší vynález v dejinách ľudstva (vtedy sa mi tie kvapky do nosa zdali minimálne takto úžasné), prevalilo sa mnou tsunami sebaľútosti. A aj by som sa nechala odrovnať, ponížene odišla a naďalej nedýchala nosom, keď v tom...

„Koľko vám chýba?" opýtala sa pani, ktorá platila pri vedľajšej pokladni.

„50 centov," pozrela som sa zadivene jej smerom.

„Tak nech sa páči," pohrabala sa v peňaženke a podávala mi 50 centov, „ja vám doložím."

Pokorne som jej dar prijala. Usmievala sa na mňa, akoby ma ubezpečovala, že je to v poriadku. Že si predsa musíme pomáhať. Zaplatila som a vyšla pred lekáreň. Počkala som ju a ešte raz poďakovala. Chytila ma za ruku a žmurkla: „Mne to neuškodí a vám to pomôže." Potom sa otočila a odišla si po svojom.

O pár minút začali kvapky účinkovať. O pár dní som bola fit. Ale myšlienka, že svet je plný dobrých ľudia a pomáhať si treba, účinkuje v mojej hlave doteraz. Koluje mi v žilách a z času na čas sa zastaví priamo v srdci, aby som spozornela, či niekto - pre zmenu - nepotrebuje pomoc odo mňa.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?