Neviem, čo chcem

Autor: Mirka Vávrová | 25.2.2012 o 22:12 | (upravené 25.2.2012 o 22:22) Karma článku: 8,25 | Prečítané:  1110x

„Neviem to pomenovať úplne presne, ale zdá sa mi, že dnešná generácia akoby... nevedela, čo chce," povedala a vykročila do kopca, z ktorého v hustej hmle vytŕčalo len pár stromov. Vyzeralo to smiešne. Ale ako sme sa sami začali strácať v tej bielobe, zvážnela som. Toto nebude jednoduché vysvetliť...  

„Vezmi si to takto. Tvoja generácia mala tak dve, možno tri možnosti, ako si zariadiť život. Vlastne to bolo celkom jednoduché. Nerozmýšľali ste, kto čo chce. Bolo jasne dané ako to bude: škola, maturita, práca, svadba, deti, družstevný byt. Možno ešte výška, alebo vojenčina," zhrnula som, možno trochu necitlivo, životnú realitu mladých ľudí spred tridsiatich rokov. Pozrela som na ňu. V jej tvári sa nezračila žiadna emócia.

„Veď práve! A vy dnes máte toľko možností a aj tak si neviete život poskladať podľa seba. Tak, aby ste s ním boli spokojní," vyslovila boľavú pravdu a zastala. Očami pohľadala psa, ktorý sa v mliečnej hmle na úpätí kopca striedavo strácal a znovu objavoval.

„Hej. Máš pravdu. Máme toľko príležitostí a stačí si len vybrať. Ibaže... Chceme proste skúsiť všetko. Čo ak to, čo som si vybral, nebude to správne? Čo ak to druhé bude lepšie? Nechceme byť na konci sklamaní, že sme niečo zmeškali, nevyskúšali, nezažili..."

„Veď vravím - neviete, čo chcete," zopakovala mi svoj úvodný postreh. "Ale takto len utekáte od jednej veci k druhej a do ničoho sa nikdy poriadne neponoríte. Nič skutočne neprijmete za vlastné," skonštatovala a zastala. Pozrela na mňa a čakala vysvetlenie.

„No... asi nie, keď sa na to pozrieš takto. Ale vezmi si, ako sa dnes vysoko cenia skúsenosti a schopnosti. Čím viac ich máš, tým lepšie. A tak skúšame, objavujeme, hľadáme a... niekedy sa v tom hľadaní sami strácame."

Pokúšala som sa utriasť si myšlienky do zrozumiteľných viet. Pravda bola, že som sama už dlhšie premýšľala nad „neviem čo chcem", trojicou slov, ktoré sa ako mor rozšírili medzi mojimi priateľmi. Mor, ktorý požieral aj mňa.

„Vieš, ono ťa táto sloboda niekedy úplne paralyzuje. Áno, tam vonku je more príležitostí. Akoby stačilo natiahnuť ruku a chytiť si nejakú. Ale tá ruka je niekedy pekelne ťažká. Nie a nie ňou pohnúť. Raz máš strach, či to, po čom siahneš, bude pre teba to správne. Či to nebude strata času, plytvanie energiou... Inokedy sa bojíš, či máš dostatok schopností túto príležitosť zvládnuť a vyťažiť z nej to dobré. A nespadnúť pri tom na hubu," dodala som a zastala na vrchole kopca. Hmla sa plazila už len pri našich nohách.

„To je smutné. Môžete robiť všetko, na čo si len zmyslíte. A vy sa neviete rozhodnúť, čo chcete. Alebo vás brzdí strach zo zlyhania." prerušila moje myšlienky a pohla sa.

„Hej, je to smutné." Smutné a desivé zároveň, prebehlo mi hlavou. „Vy ste si toho veľa nenavyberali. Zodpovednosť za váš život tak viac, či menej ležala na pleciach niekoho iného. My si tú svoju každý deň prehadzujeme z pleca na plece a cítime jej ťarchu. Odmenou sú nám tisícky ciest, ktorými sa môžeme vybrať. Len ten hlas vnútri, ktorý by pošepkal kadiaľ niekedy nepočuť..."

V tichu sme kráčali dole z kopca a premýšľali. Ona možno o tom, čo by si vybrala, keby mohla. Ja o tom, aké by to bolo, mať pred sebou len dve či tri možnosti, namiesto toho (ne)šťastného miliónu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?