Chýbaš mi...

Autor: Mirka Vávrová | 7.6.2011 o 22:03 | (upravené 8.6.2011 o 0:57) Karma článku: 8,02 | Prečítané:  1458x

Posledné dni som zúrivo oslavovala novučičký titul. Dnes večer som si však nič nenaliala.  A tak je dosť možné, že vedľa mňa nesedí sentiment, ale absťák. Každopádne, cítim sa zle. Zvyknem sa tešiť zo zmien a z novôt. A tak som úprimne v šoku z pocitov, ktoré mi zahltili myseľ. Prúser ako Brno. Porozumieť niektorým veciam je možné až časom. Dnes vám vysvetlím, ako je to s týmto prapodivným príslovím.

Na jeden prúser ako Brno potrebujeme: jednu vysokú školu, pár úžasných spolužiakov a štátnice. Postačia dva roky. Ale intenzívne! Samozrejme, nemyslím intenzívne návštevy prednášok. Kľúčové sú všetky tie drobné radosti a starosti okolo. Káva z automatu, pivo v blízkej putike, spoločný nepriateľ a opakované skúšky, žúr až do rána bieleho, alkoholické okienko a spoločná rekonštrukcia udalostí.

Vysoká škola musí spĺňať jednu podmienku - nemôže byť v mieste vášho bydliska. A ak je priamo v Brne, je to štýlové. Musí vám voňať exotikou, nebyť každodenná, ale vzácna. Ak navštevujete školu, ktorá je za rohom vašej ulice, nemáte šancu zažiť dobrodružstvá z ciest - počnúc meškajúcimi vlakmi a končiac pri anonymite, ktorú vám poskytuje cudzie mesto.

Ako spoznáte úžasných spolužiakov? Spolupracujú. V škole, v bare, ale tiež na vašom osobnom raste. A keď sa škola skončí, zlomia vám srdce. Môžu sa volať napríklad Maťka či Lucka... Ale to nie je podmienka.

Trojkombináciu pre výrobu prúseru uzatvárajú štátnice. Štátnice sú mrchavá záležitosť. Najprv vám zoberú takmer všetok čas. A potom vám ho vrátia späť. Len tak, z ničoho nič. Čas po štátniciach dýcha absurditou. Aj sa tešíte, aj je vám smutno. Aj ste získali, aj stratili. A ani nestihnete vytriezvieť z oslavy nového titulu a je tu - prúser ako Brno.

Pokúsim sa nezakončiť tento príbeh kvílením a srdcervúcim plačom. Je predsa normálne, že niečo sa končí, iné začína. No aj tak. Nie je to zvláštne, ako nenápadne sa vám niekto vkradne do života a s akou pompou z neho odchádza? Optimista by povedal, že je to predsa len symbolický odchod. Však v dnešnej dobe je toľko možností ako ostať v kontakte...

Dnes ale nie som optimista. A šialene mi chýba to všetko, čo mi priniesli dva roky v Brne. A niet to s kým zdieľať. Tak aspoň takto. Chýbaš mi..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?