Hovoríš, že všetko zvládnem. A ja zvládam. Počula som tiež ako si hovoril, že som zodpovedná. A tak som. Nie si tu ale sám. A ja počúvam i druhých. Oni vraveli, že tá moja tvár... nič moc. Pamätám sa na to presne. Piata trieda, štyria spolužiaci, trojka z matematiky, dva pohľady a jedna veta. Každé ráno pred zrkadlom na ňu myslím. Vidím ju. Nevidím seba.
Celý život robím to, čo odo mňa čakáš. Som presne taká, akú ma chceš mať. Tvárna, prispôsobivá. Možno preto celkom obľúbená. Určite preto celkom na dne. Zapáčiť sa všetkým, to sa proste nedá. Nestíham. I keď k tomu pristupujem zodpovedne, ako si chcel ... Vidíš? Nezvládam všetko ľavou zadnou!
Požičaj mi tvoje oči. Už ma nebaví utierať tie moje od sĺz.