reklama

Kto z koho? Alebo workoholička vs. deň voľna

Neviem akým nedopatrením, no predsa – stalo sa. Ráno na mňa diárik zazíval prázdnotou. Inak termínmi a povinnosťami nabité stránky ostro kontrastovali s dnešnou prázdnou stranou. Písmenká sa akoby báli pošpiniť tú bielu nevinnosť tretieho júna. Iní by si možno slastne vydýchli a hodili sa naspäť do perín. Ja som si len hlasno povzdychla a namrzene vstala z postele. Čo len budem robiť? Moje telo ani duša neboli na oddych zvyknuté. A vôbec – o voľných dňoch som posledné mesiace čítala len v časopisoch. Na hodinkách svietilo červené 7:09. Od najbližšej povinnosti ma delí 24 hodín. Pomooooc!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Hneď ako som túto informáciu ako tak spracovala, rozhodla som sa, že pred zvyškom sveta zatajím svoj workoholizmus, a pokúsim sa správať úplne normálne. Ľahla som si teda naspäť do postele a vydržala som predstierať spánok zhruba do desiatej. Následne som si zapla notebook a s malou dušičkou sa vrhla na ICQ. Hádam sa niekto pripojí a zabaví ma aspoň na pár minút... Hoci ma nijako nenapĺňajú bezduché konverzácie plné smajlíkov, hľadala som úpenlivo inšpiráciu pre dnešný program. Ako inak, prvá správa prišla od mojej mamy. Tá ma poslala von (ale túto radu som brala s rezervou, lebo to mi hovorí odkedy si pamätám) a prízvukovala, nech hlavne vypnem počítač... Neviem čo jej vadí, však na internete trávim len 8-9 hodín denne...?! Keďže život je sviňa, nikto iný okrem rodičov prihlásený nebol a tak som bola chtiac-nechtiac nútená vypnúť tento zázrak vedy a techniky (rozumej internet).
Ostala som sama, v zajatí štyroch stien a jedného ventilátora, ktorý provokačne usilovne pracoval a vrtel vrtuľkami. Aj ja chcem! Chcem byť užitočná a nápomocná a pracujúca!
Práce dávno napísané, skúšky dávno zabudnuté, a osobný život v troskách. Priatelia porozchádzaní a oslavujúci bakalárske skúšky, môj milovaný zahĺbený do papierov lebo štátnice ho ešte len čakajú. Klikám v zozname, ale telefón je nemilosrdný. Ponúka mi len čísla, ktoré už pekne dlho zanedbávam... Ozvať sa v stave núdze? Na to som príliš hrdá...

Je čas na sprchu. Áno áno. Ak si umyjem aj vlasy ujde mi ďalšia polhodinka. Cestou do sprchy stretávam partiu arabov sediacu na chodbe, výrazne sa baviacu, popíjajúcu niečo smradľavé. Závisť mi natešene šepká : „Vidíš? Aj ty by si sa mala s kým baviť, keby si prehodnotila svoje priority...“ Umlčím ju oboznámením o stave môjho konta. „Chabý pokus,“ zasmeje sa závisť, „načo sú ti peniaze keď si sama ako prst?“

V polodepresii vyrážam do ulíc. Mám pokušenie kúpiť si cigarety, lebo moje prsty sa začínajú nudiť... Takto vznikajú závislosti moji milí. Za všetko môže ten hnusný voľný čas!

Prechádzam sa ulicami a rozmýšľam, čo by som mohla spraviť, aby som nevyzerala ako zblúdená ovečka. Zrejme si moju podobnosť s ovcou všimla partička Angličanov, lebo sa mi prihovoria: „Hi, do you speak english?“ Odpovedám celá žhavá, že áno, a dúfam, že sa ma spýtajú, ako sa dostať tam a tam a že budem mať dnes konečne šancu niekomu a niečomu poslúžiť. Ich druhá otázka ma však zamrazí. Pýtajú sa či verím v Boha. Potom zas, či verím, že pôjdem do neba. Hrám sa, že nerozumiem. Angličanka sa nevzdáva a vraví, že mám nasledovať pána Ježiša. Keď mi ponúkne letáčik utečiem. Pri úteku zbadám dvojicu Jehovových svedkov a zrýchlim. Je toto nejaké znamenie pane Bože?

Cítim sa stratená vo chvíľach keď mám na seba kopu času. Hľadám si výhovorky a robím všetko možné, len aby som neostala sama zo sebou. Bojím sa toho. Bojím sa hlasu svedomia, ktorý mi vždy rád pripomenie, koľko ľudí zanedbávam a na čo všetko som sa vykašľala, hoci som nemala. Hádžem to na našu dobu, ktorá piští po výkonoch, výsledkoch, práci, práci, práci. Hľadám ospravedlnenia v množstve povinností, ktorými nás zavalila škola. Hľadám a viem, že týmto predpotopnými klišé sa neoklamem. Som v tom až po uši. Stal sa zo mňa produkt modernej doby, neschopný existovať bez povinností a práce.

Toto mal byť fejtón. Aspoň na pohľad niečo milé, vtipné, stres odstraňujúce. No nejako sa mi to vymklo spod kontroly. Nenachádzam totiž nič smiešne na tom, že deň sama so sebou som pretrpela, sledujúc pri tom neustále čas, a venujúc sa jedinej myšlienke – či som náhodou predsa len na niečo nezabudla a tento deň voľna nie je len zlým snom...



Mirka Vávrová

Mirka Vávrová

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem a neúnavne študujem život. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáAlica v krajine zazrakovla vita é bella..niekedySvet detí (a ja v ňom)Lásky jednej rusovláskyIšla Mirka na vandrovku

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu